ATARI TT
|
|
Chýry o tomto novom počítači začali už v roku 1986. Motorola MC68020, UNIX, vysoká grafická rozlišovacia schopnosť - to bolí známe informácie, keď ľudia hovorili o TT. V roku 1988 Atari skutočne ukázala niekoľkým ľuďom na na výstave CeBIT v Hanoveri svoj prototym UNIXovskej pracovnej stanice založenej na MC 68020. Ale krátko potom Atari zmenila svoju stratégiu. Nový model TT bol zlučiteľný s modelom ST a bežal na ňom operačný systém TOS. Atari teraz hovoril o dvoch verziách: Lacnom desktope TT a high-end modeli TT/X Tower. Na Atari veľtrhu v auguste 1989 v nemeckom Duesseldorfe Atari konečne predstavilo verejnosti dlho očakávaný model TT030. Obzvlášť lačný svet DTP sa tešil na tento stroj.Bol založený na procesore Motorola 68030 @16MHz, poskytoval RAM do 26 MB, mal vmontovaný hard disk, VME expansion slot, grafickú rozlíšovaciu schopnosť do 1280x960 bodov, SCSI radič a novú verziu operačného systému TOS, ktorý poskytoval užívateľovi väčšiu pracovnú plochu. Atari taktiež oznámil, že bude vyrábať verziu s operačným systémom UNIX Systém V Release 3.2, vrátane GNU C, X Window systémom a grafickým sheloml. Import systému UNIX bol zverený spoločnosti Unisoft v Anglicku, tej istej spoločnosti, ktorá importovala UNIX aj do počítačov Apple Macintosh. Čas plynul ďalej ... Atari ukázala svoj model TT znova na veľtrhu CeBIT až v roku 1990. Vtedy bol verejnosti ukázaný aj operačný systém UNIX, ktorý taktiež obsahoval GUI Builder FaceMaker od NSL. Atari slúbila, že ešte ten rok sa bude model TT predávať, ale s procesorom bežiacom na frekvencii 32 MHz. |
Počiatočná cena počítača bola vtedy DM 6500 alebo $3200.
Tu je technický prehľad:
|
SV - Atari System V - ako aj Developer Release sa začali dodávať v novembri 1991. Dôvodom oneskorenia bol, že Atari nechcela expedovať svoj System V Release 3.2, ale namiesto toho expedovať priamo UNIX Systém V Release 4.0. ASV bol dobre vybavený systém, obsahoval knižnicu X11 Release 4, OSF Motif, Window Iconic Shell od NSL, FaceMaker - NSL's GUI Builder for Motif, GNU C++, Atari System Administration Tools a mnoho ďalšieho. Podpora sietí (Networking Support) bola dodaná pri použití sieľovej karty VME Ethernet, ktorú Atari vyvinula s pomocou nemeckej spoločnosti Riebl. ASV sa vyrábal s 210 MB a 340 MB hard diskami. V lete 1992 konečná verzia ASV bola pripravená na expedíciu, ale o niekoľko mesiacov neskôr spoločnosť Atari prerušila práce na ďalšom vývoji OS Unix. Tower verzia modelu TT, model TT/X, nikdy nebola ukázaná verejnosti. Namiesto toho Atari v lete 1992 uviedla novú pracovnú stanicu pod názvom Falcon040. Model TT ukázal svoj skutočný výkon v operačnom systéme TOS, keď bola uvoľnená v roku 1993 jeho nová verzia pod názvom MultiTOS. Táto nová verzia poskytovala pre-emptívny multitasking, ochranu pamäte, ale zato musela zaplatiť stratou MMU. Bol založený na MiNT kerneli, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou Canadian Eric Smith. MiNT mal veľa spoločného s UNIX System 7 a mnoho UNIXových utilít bolo importovaných pre MultiTOS. Obsahoval dokonca implementáciu X Windows pre MiNT. MultiTOS tiež poskytoval rozšírené GUI vybavené funkciou drag & drop.
[ Späť ]